Máloktorá osobnosť slovenských dejín priťahovala a do dnešných čias priťahuje takú veľkú pozornosť, ako terchovský rodák Juraj Jánošík. „Zbojnícky kapitán“ z prvých rokov 18. storočia sa stal v neskoršom období synonymom boja proti nespravodlivosti a ľudskému útlaku.
Na základe zápisu farára Michala Smutka vo varínskej matrike môžeme usudzovať, že Juraj Jánošík sa narodil otcovi Martinovi a matke Anne, rodenej Cesnekovej, niekedy pred 25. januárom 1688. Pátrať však po presnom dátume narodenia je také márne, ako hľadať Jánošíkov hrob... Jeho mladé roky boli vyplnené neľahkou prácou na rodičovskom poddanskom hospodárstve.
Začiatok 18. storočia sa niesol v znamení početných protihabsburských povstaní Františka Rákociho II., ktorý v júni 1708 s výdatnou francúzskou podporou započal najdlhšiu a najrozsiahlejšiu proticisársku vojnu. Pod kuruckými zástavami sa tak ocitá i mladý Juraj Jánošík. Z pohľadu jeho ďalšieho osudu predstavuje najvýznamnejšiu kapitolu prítomnosť na Bytčianskom zámku, kde pôsobil ako strážca uväznených vzbúrencov a rebelov. Na zámku sa zoznamuje s väzňom Tomášom Uhorčíkom, ktorému napokon dopomohol k úteku. Na Michala 1711 zložil Jánošík do rúk Uhorčíka zbojnícku prísahu. Od tohto dňa teda možno datovať zbojnícku „kariéru“ rodáka spod Pupova. Jeho družina prepadávala miestnych šľachticov i bohatých mešťanov, pričom na zimné mesiace sa jednotliví roztratili po okolitých dedinách a často menili miesto svojho úkrytu. Jánošík sa najčastejšie zdržiaval v Terchovej, potom na kysuckých lazoch a naposledy v Klenovci, kde pod falošným menom Martin Mravec krčmáril Tomáš Uhorčík.
Začiatkom roka 1713 bol Jánošík „ulapený“ a následne väznený v kaštieli Vranov (Palúdzka pri Liptovskom Mikuláši). Liptovská stolica si na neho nárokovala súdnu právomoc, pretože sa cítila značne poškodená činnosťou „hôrnych chlapcov“. Jánošík vo svojich výpovediach spochybnil podstatnú časť obvinení a kategoricky odmietol závažnú obžalobu zo zabitia farára z Domaniže. Pri výsluchoch, ako aj počas krutého mučenia sa správal čestne a statočne. Na tortúre sa ani slovom nezmienil a priaznivcoch a podporovateľoch, ktorí mu pomáhali. Bezprostredne po útrpnom výsluchu vyniesol liptovský stoličný súd nad Jurajom Jánošíkom exemplárny rozsudok trestu smrti. Z prokurátorom navrhovaných spôsobov vybrali ten najzákernejší a najbolestnejší – popravu hákom.
Obesili ho ešte v deň vynesenia rozsudku, aby náhodou v dôsledku ťažkého mučenia nezomrel a takto neunikol potupnej poprave...